Recenzia v Metalegion

Black metal, najmä ten z obdobia druhej vlny, bol odjakživa úzko spätý s temným ambientom, klasickou hudbou či jednoducho so symfonickými labyrintmi. Mnohé kapely skúmali najrôznejšie koncepty, predovšetkým s dôrazom na vytváranie pochmúrnych atmosfér, ktoré existovali bok po boku s hypnotickými, zlovestnými riffmi a pekelnými výkrikmi. Mortiis, bývalý basgitarista Emperor, mohol byť jedným z najväčších impulzov k otvoreniu metalovej scény tomuto druhu hudobného výrazu. Na „Haudh ’en’ Nirnaeth“ získava tento prístup technickejšiu a prepracovanejšiu podobu. Všetko je založené na orchestráciách vytvorených pomocou syntetizátorov a sekvencerov, s jasnými vplyvmi klasickej hudby aj black metalu — predovšetkým vo vokáloch a atmosfére. Kompozície sú presiaknuté zlovestnou náladou a pohybujú sa medzi klasickými a symfonickými prvkami s takmer filmovými kontúrami. Texty sú v poľštine, čo ešte viac umocňuje strohosť celku; vokály sú buď jednoducho recitované, kričané („Niemoc“), alebo podané growlom („Już Zmierzch“). Hoci ide pochopiteľne o hudbu, ktorá nemusí osloviť každého, najmä menej otvorených metalových fanúšikov, Nirnaeth prostredníctvom tohto albumu dokážu dať určitý zmysel — ak je to vôbec možné — temným časom, v ktorých žijeme, a to cestou do zabudnutej minulosti. Jednoducho magické!