Anxious Musick Magazine o Nirnaeth: Xperimenta

Netajím sa tým, že návrat Nirnaeth do sveta živých ma veľmi zaujal. A to najmenej z dvoch dôvodov. Po prvé, stále vlastním kazetovú verziu druhého albumu s názvom „Nirnaeth Arnoediad“, ktorú som na konci svojich tínedžerských rokov počúval stále dookola. Bolo to pred viac ako 20 rokmi a Nirnaeth pre mňa vtedy predstavoval klávesovú odbočku od desiatok undergroundových, prevažne metalových nahrávok. Po druhé, nezabudol som na magickú, hypnoticko-smutnú auru, ktorú vo mne tvorba Piotra Wójcika vyvolávala. Zvedavosť na novú hudbu, ktorú nahral, je teda úplne opodstatnená. Tretí album „Auta I Lome“, vydaný v roku 2021, je však témou na samostatný príbeh.

O dva roky neskôr vychádza debutový materiál niečoho, čo by som nazval odnožou klasického Nirnaeth, a to Nirnaeth: Xperimenta. Obsah albumu sa od pôvodného projektu odlišuje natoľko, že úprava názvu prestáva vyvolávať pochybnosti. Dve veci sú tu príznačné: absencia vokálov a pokojnejšia hudba. Veľmi temné, depresívne nálady tu budete hľadať márne; je to skôr, povedal by som, nokturnálne. Väčšina skladieb sa tiež pohybuje okolo jedného hudobného motívu, na ktorého tému ďalšie melódie rozvíjajú svoje variácie. Je to pomerne nebezpečný postup, pretože naznačuje možnosť monotónnosti, nudy alebo oboch javov naraz. Ani jeden z nich sa tu však nevyskytuje. Rozvíjanie melódií je nápadité a obratné a zavedenie jemného rytmu do týchto pokojných pasáží dokáže vyvolávať asociácie s takými žánrami, ako sú downtempo či ambient. Hlavnou charakteristikou je tu však štýl pohybujúci sa niekde medzi darkwave a jazzovo ladeným chilloutom, akoby vystrihnutým priamo z menej osvetlených zákutí kaviarne. Hostia na takomto mieste nie sú až takí pochmúrni ako priemerní hrdinovia darkwaveových fantázií, určite sú však zamyslení. A jesenný charakter albumu sa na zamyslenie hodí ako máloktorý iný. Tým skôr, že koncept spočíval v nahraní soundtracku k jesennej poézii Piotra Wójcika, Tadeusza Micińského, Ivana Kraska a ešte jedného českého básnika, nepokúsim sa však skloňovať jeho priezvisko (Jaroslava Vrchlického – pozn. šéfred.).

Prvý posluch by som odporúčal poňať práve ako kulisu k obrazom vytváraným básňami z bookletu, hoci len preto, aby ste sa rýchlo presvedčili, že táto hudba má omnoho univerzálnejší charakter. Jednoducho nie je natoľko temná, aby vyvolávala obrazy sústredené iba okolo stereotypných prvkov filozofie tretieho ročného obdobia: pominuteľnosti a skľúčenosti. A to je veľmi dobre! Je tu aj miesto na očarenie a jemnú dobrú náladu, veď jeseň znamená aj krásne farby a lístie zo stromov letí s vetrom ako motýle (motív z Micińského básne). Keď si schováte krk pod šál, môžete sa predsa aj usmiať. A pokojne pokračovať v prechádzke, so slúchadlami na ušiach a Xperimentou v prehrávači. Čarovné kaviarne potom môžu magickým spôsobom lákať na návštevu viac než zvyčajne.